webLoaded = "false" Loadclientside=No

Bežné chemické zloženie kvapalných lepidiel

Epoxidové lepidlo

  • Epoxidové lepidlá sa najčastejšie používajú na aplikácie s veľmi vysokým zaťažením, resp.

    Epoxidy patria medzi najstaršie syntetické chemické látky na výrobu lepidiel a pochádzajú zo 40. rokov 20. storočia. Dlhá história a veľké množstvo dostupných reaktívnych chemických látok robí z epoxidov jednu z najrozmanitejších skupín chemických látok na výrobu lepidiel. K dispozícii sú zmesi pre nízke aj vysoké teploty, pružné aj tuhé, vytvrdzované aj krehké atď. Epoxidové lepidlá sa najčastejšie používajú na konštrukčné aplikácie s veľmi vysokým zaťažením, resp. s malou plochou spoja. V leteckej, vojenskej a priemyselnej doprave sa bežne používajú epoxidové chemické látky, pretože práve tieto vyhovujú požiadavkám z hľadiska teploty alebo vystavenia pôsobeniu chemických látok.

  • Hlavné výhody
     

    • Veľmi vysoká medza pevnosti
    • Vynikajúca odolnosť voči teplote a vplyvu prostredia
    • Dlhá skladovateľnosť pri izbovej teplote

    Hlavné nevýhody
     

    • Pomalá reakcia
    • Vyžadujú veľmi čisté podklady
    • Vyššie náklady na vyspelé zmesi
webLoaded = "false" Loadclientside=No

Epoxidové reakcie sú prerušované polymerizácie, čo znamená, že pre každú reaktívnu skupinu „A“ musí existovať reaktívna skupina „B“, s ktorou môžu spolu zreagovať. V prípade dvojzložkových systémov sa skupiny A a B nachádzajú na samostatných stranách zmiešavajú sa pomocou trysky. V prípade jednozložkových systémov sa jedna zo zložiek aktivuje pomocou tepla, svetla, tlaku alebo iného zdroja energie, ktorý umožňuje pokračovanie reakcie.


Polyuretánové lepidlá

  • Polyuretánové lepidlá sa vyznačujú pružnosťou a používajú sa na lepenie tradičných stavebných.

    Polyuretány sú najznámejšie v iných formátoch, akými sú pena, syntetický kaučuk alebo ochranné vrstvy. Polyuretány navyše vytvárajú skvelé živice pre lepidlá a takéto lepidlá majú mnoho rovnakých vlastností: okrem iného pružnosť, absorpciu energie a trvácnosť.

    Polyuretánové lepidlá sa najčastejšie používajú v priemyselných odvetviach, ako je stavebníctvo, ktoré vyžaduje spojenie s tradičnými materiálmi (napr. drevom, tehlami, betónom). Ich jedinečná pružnosť a absorpcia energie však umožňujú vyspelým polyuretánovým lepidlám nájsť si uplatnenie aj v mnohých priemyselných aplikáciách, ako je napríklad doprava.

  • Hlavné výhody
     

    • Pružnosť po vytvrdnutí
    • Veľká odolnosť voči odlupovaniu
    • Priľnavosť k väčšine tradičných materiálov, vyplňovanie medzier

    Hlavné nevýhody
     

    • Pomalá reakcia
    • Slabá priľnavosť na sklo a kov bez základného náteru
    • Obmedzená životnosť, obmedzené účinky vlhkosti
webLoaded = "false" Loadclientside=No

Podobne ako v prípade epoxidov si polyuretánové reakcie postupnej polymerizácie vyžadujú reaktívne skupiny „A“ a „B“. V prípade dvojzložkových systémov sa skupiny A a B nachádzajú na samostatných stranách zmiešavajú sa pomocou trysky. V prípade jednozložkových systémov pochádza druhá reaktívna skupina z okolitej vlhkosti (H2O), ktorej pôsobením sa lepidlo vytvrdzuje zvonku smerom dovnútra.


Akrylátové lepidlo

  • Akrylátové lepidlá charakterizuje vysoká rýchlosť vytvrdzovania a priľnavosť k širokej.

    Kyanoakryláty (jeden príklad akrylátovej skupiny chemických látok) boli objavené počas druhej svetovej vojny pri hľadaní plastového materiálu na použitie v zbraniach. Táto technológia sa pôvodne prehliadala, pretože počas spracovania sa lepidlá lepili na všetko v okolí! Od tej doby sa akrylátové chemické zloženia ohromne rozvinuli a zahŕňajú dvojzložkové lepidlá s ľahkým vytvrdzovaním a mnoho ďalších foriem priemyselných lepidiel.

    Tekutá akrylová lepidlá sú najznámejšie vďaka svojej vysokej rýchlosti vytvrdzovania. Niektoré akrylátové lepidlá sú schopné do jednej minúty dosiahnuť pevnosť presahu v šmyku s hodnotou 1000 psi. Vďaka rýchlosti procesu s vysokou medznou pevnosťou sú akrylové materiály vhodné pre procesy vyžadujúce rýchlu výrobu, napríklad v odvetví elektroniky.

  • Hlavné výhody
     

    • Veľmi vysoká rýchlosť vytvrdzovania
    • Schopnosť priľnúť na tú najširšiu škálu materiálov
    • Najmenšia citlivosť na prípravu povrchu

    Hlavné nevýhody
     

    • Nižšia odolnosť voči mnohým náročným podmienkam v porovnaní s epoxidmi alebo polyuretánmi
    • Citlivosť na skladovacie podmienky
    • Výrobky s veľkou pevnosťou sú často krehké a vyžadujú pridanie tužidiel
webLoaded = "false" Loadclientside=No

Dvojzložkové akrylátové reakcie sa nazývajú „radikálová polymerizácia“. Jedna zo zložiek obsahuje „iniciátor“, ktorý umožňuje spustenie reakcie. Hneď po začatí reakcie začne veľmi rýchlo prebiehať proces polymerizácie. Jednozložkové lepidlá sa pri začatí reakcie spoliehajú na okolitú vlhkosť (H2O) alebo ultrafialové svetlo. Akrylátové materiály môžu byť navyše emulgované vo vode a dajú sa nanášať striekaním alebo natieraním, pričom sa často používajú na laminované spoje s veľkým povrchom.


Silikónové lepidlo

  • Silikónové lepidlá odolávajú vystaveniu vysokým teplotám a chemickým látkam a sú vhodné.

    Tekuté silikóny majú veľmi nízke povrchové napätie, čo znamená, že ľahko zmáčajú mnoho povrchov – dokonca aj povrchy s veľmi nízkou povrchovou energiou, ako je PTFE. Niet divu, že silikónová tesniaca hmota celkom dobre priľne na takmer každý povrch v domácnosti, od kuchyne až po kúpeľňu.

    Tekuté silikónové lepidlá sú najznámejšie ako „tmely“ často používané v mnohých priemyselných odvetviach. Ich schopnosť priľnúť k širokej škále materiálov a odolnosť voči vysokým teplotám a pôsobeniu chemických látok ich však predurčuje na použitie pri mnohých aplikáciách priemyselného lepenia. Sú relatívne lacné a bežne sa používajú v stavebníctve. Dvojzložkové silikóny majú veľmi vysokú teplotnú odolnosť a využívajú sa v mnohých oblastiach v prístrojovej a solárnej technike.

  • Hlavné výhody
     

    • Samotné silikóny sú materiály s nízkou povrchovou energiou a sú relatívne odolné voči plesniam a hubám
    • Vysoká teplotná odolnosť
    • Flexibilita použitia vo funkcii tmelu

    Hlavné nevýhody
     

    • Nízka pevnosť
    • V priebehu času sa z nich môžu uvoľňovať pridané oleje
    • Tendencia „migrovať“ okolo výrobných miest často spôsobuje znečistenie susedných pracovných buniek pri lepení
webLoaded = "false" Loadclientside=No

Chemické zloženie silikónov sa vyznačuje mechanizmami reakcie, ktoré sú veľmi podobné polyuretánom, ale ich anorganická povaha (základ polymérových reťazcov tvorí kremík, nie uhlík) znamená, že vzniknuté väzby majú väčšiu odolnosť voči vysokým teplotám. Ako pomôcka pri spracovaní sa často pridávajú oleje, ktoré zlepšujú tok a zmáčavosť, najmä v prípade jednozložkových systémov. Uvoľňovanie týchto olejov môže spôsobovať estetické problémy po celú dobu životnosti lepidla.


Kaučukové lepidlo

  • Prírodný kaučuk sa používa ako lepidlo už od čias priemyselnej revolúcie. Dodnes sa väčšina prírodného kaučuku používa na lepiace zmesi po ošetrení dymom, aby sa odstránili huby alebo baktérie, ktoré by časom mohli nepriaznivo ovplyvniť spoj. (Ošetrovanie dymom v skutočnosti pripomína údenie mäsa pri jeho konzervácii.)

    Aj keď veľa kaučukov používaných ako lepidlá je prírodného pôvodu (napríklad z kaučukovníka Hevea), pomenovanie „kaučuk“ môže označovať aj syntetické materiály, ako je polychloroprén (neoprén) alebo rôzne blokové kopolyméry (napr. SBR). Ich schopnosť „dosahovania vyššej priľnavosti“ z nich robí atraktívne, lacné riešenie na lepenie laminovaním veľkých plôch alebo lepenie vyžadujúce okamžitú manipulačnú pevnosť a nižšiu konečnú pevnosť.

  • Hlavné výhody
     

    • Okamžitá manipulačná pevnosť
    • Schopnosť priľnavosti na mnohé povrchom vrátane materiálov s nízkou povrchovou energiou
    • Nosič rozpúšťadla alebo vody umožňuje jednoduchú aplikáciu na veľké plochy

    Hlavné nevýhody
     

    • Nízka pevnosť
    • Nižšia odolnosť voči podmienkam okolitého prostredia (napr. UV žiarenie, teplota)
    • Priľnavosť k materiálom s nízkou povrchovou energiou vyžaduje použitie rozpúšťadiel v zmesi
webLoaded = "false" Loadclientside=No

Prírodný kaučuk (poly-cis-izoprén) sa mechanicky spracováva, aby poskytol polyméry s nižšou molekulovou hmotnosťou, ktoré možno ľahko rozpustiť alebo rozptýliť v rozpúšťadle. Možno použiť aj syntetické polyméry (napr. blokové kopolyméry styrénu a izoprénu). Pridávajú sa prostriedky na zlepšenie priľnavosti, napr. pinén (okrem iného z borovicovej miazgy), ktoré zvyšujú priľnavosť daného lepidla, čo umožňuje jeho využitie ako lepidla s citlivosťou na tlak (PSA).


Chemické zloženia tekutých lepidiel sa neustále vyvíjajú, rovnako ako už po celé stáročia. Nové reakčné mechanizmy, nové plnivá a prísady a nové výrobné procesy zaručujú, že sa budú aj naďalej vyvíjať nové tekuté lepidlá.

webLoaded = "false"

Súvisiace vzdelávacie články


Spojte sa s nami
Sme tu pre vás.

Potrebujete pomoc pri hľadaní správneho produktu pre svoj projekt? Obráťte sa na nás, ak potrebujete radu týkajúcu sa produktov, technických parametrov alebo použitia, prípadne chcete spolupracovať s technickým špecialistom spoločnosti 3M, alebo nám zavolajte na číslo +421 2/491 052 11.

Potrebujete pomoc pri hľadaní správneho produktu pre svoj projekt? Obráťte sa na nás, ak potrebujete radu týkajúcu sa produktov, technických parametrov alebo použitia, prípadne chcete spolupracovať s technickým špecialistom spoločnosti 3M, alebo nám zavolajte na číslo +421 2/491 052 11.

Sledujte nás
Zmeniť lokáciu
Slovensko - Slovensky